Keď ma pred niekedy v decembri minulého roku oslovila Zdenka Wenzlová Švábeková, či by som sa nepodujal spolupodieľať sa na jej novej knihe NEHĽADAJ PRAVDU ako redaktor a korektor, vyrazila mi tým dych. Nie preto, žeby som sa na túto ťažkú a zodpovednú úlohu necítil, milujem výzvy a toto bola výzvy z kategórie vysnívaných, ale preto, že poznám Zdenkin štýl písania, až na jednu (Navždy prekliata) som prečítal všetky jej knihy, romány aj básnické zbierky. Viem akým štýlom píše, aký žáner vyznáva a aké ťažké sú príbehy, ktoré vychádzajú z jej „dielne“. Nehovoriac o tom, že Zdenka píše o ženách a pre mňa ako pre muža je náročné vžiť sa do pocitov a duše ženy.
Každá kniha má svoju históriu. Každá kniha má svoje miesto. V každej knihe nájdeme malinký kúsok seba. Len treba vedieť čítať. Aj to, čo v knihe nie je. V príbehoch Zdenky Wenzlovej Švábekovej je skutočný život. Bez pozlátka, bez pretvárky. Krutý ale aj láskavý. Knihy, ktoré napísala Zdenka Wenzlová Švábeková, sú knihy, ktoré sa oplatí čítať. O ženách a pre ženy. Príbehy plné lásky, ale aj nenávisti a zloby.
Niekedy v marci som dostal k nahliadnutiu prvé strany príbehu Viktórie a …zostal som v šoku. Zdenka sa vzdialila od svojho spôsobu písania na niekoľko míľ. Niežeby to bolo na škodu, to nie, len som sa s tým musel stotožniť. Pritvrdila. Dovtedy som mal len kusé informácie o námete príbehu, vedel som, že je to príbeh dievčaťa, ktoré sa muselo stať ženou skôr, než si to Viktória sama želala. Zdenka pritvrdila v príbehu, a aj v slovníku. Nie, nie je to na škodu, práve naopak. Román dostal iné grády. Niekto by ho možno zaradil medzi erotickú literatúru, ja nie. Pretože, hoci sa v románe Nehľadaj pravdu nájde dosť erotických scén, ktoré si samotný príbeh doslova vyžaduje, v tejto knihe nie sú vôbec dôležité. Dôležité je niečo úplne iné. Samotný dej. A ten je presne taký, ako to snáď len autorka vie napísať. Romantický, realistický, s prudkým nábojom poézie. Miestami surový, až z neho mrazí, aby vzápätí prešiel do nežnej, láskou naplnenej idyly. Nehľadaj pravdu je iný, ako prechádzajúce diela Zdenky Wenzlovej Švábekovej. Je plastický, s veľmi dobre vykreslenými postavami, bez hluchých miest. Podľa mňa Zdenka výborne využila priestor dvestošesťdesiatich strán, ktoré si na ten príbeh vyčlenila, hoci ako sama priznáva, mohlo ich byť ešte o niečo viac. Aj v tejto knihe je poznať, že nie je veľkým zástancom opisov postáv, či dejov, jej príbeh je priamočiary, bez zbytočného kľučkovania, či zatáčok. Moderný spôsob písania je Zdenke vlastný, slovník je síce jednoduchý, ale zrozumiteľný, v určitých pasážach je cítiť, že Zdenka je tiež poetka a básne sú jej doménou. Mňa veľmi teší, že si do svojho románu vybrala aj jednu z mojich básní.
Musím priznať, že boli chvíle, keď sme sa názorovo rozchádzali a obaja sme potrebovali značnú dávku trpezlivosti a pochopenia, aby sme si svoje postoje vysvetlili. Samozrejme, nakoniec som ustúpil, ale v mnohých prípadoch sme sa dohodli na kompromise a myslím si, že to príbehu neublížilo. K čitateľom a najmä k čitateľkám sa dostáva ďalší výborne napísaný román. Som nesmierne rád, že som bol pri jeho zrode. NEHĽADAJ PRAVDU nie je kniha, skôr horkobôľna, má v sebe dávku pikantnosti, no nie toľko, aby sa z nej stala nechutná gebuzina. Je slaná od sĺz, ale je ju cítiť aj vôňou ženy. A o tom to je. Nájsť v živote to, čo je pre nás najlepšie. Nemusí to byť práve pravda.
NEHĽADAJ PRAVDU si určite nájde dostatok svojich priaznivcov. Už dnes sa teším na ďalšiu knihu Zdenky Wenzlovej Švábekovej Nemusíš prosiť. Ďalší skutočný príbeh zo života ženy.