Založ si blog

Dokonalý kvet

Ležal na drevenej prični pri stene, prikrytý tenkou prikrývkou. Všade okolo neho bola tma. A ticho. Letný dážď svojimi kvapkami vyklepkával smutnú melódiu na okennú rímsu. Kdesi zamrnčalo dieťa.

Dieťa? Tu? Zarazil sa.

Znova ten istý zvuk. Bolo tam dieťa. Teraz si už bol istý. Otočil hlavu smerom odkiaľ znel hlas. Chvíľku trvalo, kým sa jeho očiam podarilo preniknúť hustým závojom farby smútku. V protiľahlom  kúte miestnosti zbadal kolísku. Jej obrysy boli zreteľné. Klasická drevená kolíska. Vyrezávaná. Dieťa ležiace v nej sa pohlo. Opäť. Pohlo rúčkami, zakopalo do vzduchu nôžkami. Usmial sa. Privrel oči a videl ako v hmle ženu, ktorá sedela pri podobnej kolíske a svojím spevom uspávala maličké uložené v nej.

 

Ilustračný obrázok
Zdroj: Pinterest

 

Zrazu zbystril pozornosť. V izbe sa nachádzal ešte niekto iný. Jeho šiesty zmysel, ktorý sa rokmi vyvinul takmer do dokonalosti, mu našepkával, že tam s dieťatkom nie sú sami. Vtiahol do seba vzduch. Zhlboka. Vedel, že každý človek má svoj jedinečný pach, nezameniteľný so žiadnym iným. Jeho nos dokázal rozoznať snáď tisíce vôní a zápachov. Pomocou neho dokázal vycítiť hroziace nebezpečenstvo na míle ďaleko. Aj teraz ho prinútil byť v strehu. Vzduchom sa tiahla zmes kyslastého potu a lacného tabaku. Otvoril oči. Stredom izby sa mihol tmavý tieň. Zmeravel. Tieň sa pohyboval isto a takmer nehlučne.

Kto je to? Muž? Podľa pachu určite. Čo tu však chce? Prečo kráča ku kolíske? Hádam nechce maličkému v nej ublížiť? Začal sa potiť.

„Urob niečo! Postav sa a choď za ním!“ prikazoval mu jeho vnútorný hlas.

Počúvni ho, hovoril si. Márna snaha. Nedalo sa. Telo mal ťažké, neovládateľné. Nohy, aj ruky mal akoby prikované k posteli. Jediné s čím mohol pohnúť bola hlava.

Pozorným okom sledoval tieň, ktorý sa pomaly priblížil do tesnej blízkosti kolísky. Z ničoho nič sa mu stratil. Vydýchol si.

„Ty hlupák! Bola to len vidina. To všetko sa ti len zdalo,“ upokojoval sa.

„Nie, nezdalo,“ konštatoval v duchu po chvíli, keď sa tmavá tôňa objavila znova.

Tajomný muž stál tesne pri kolíske a pred sebou, vo výške očí, vo vystretých rukách držal dieťa. Zreteľne videl, ako maličké pohlo rúčkami. A potom…Zasmialo sa. Krásne, ako sa len deti vedia smiať. Avšak tento smiech ho zarazil. Tak sa predsa smial on! Znova sa pokúsil vstať. No telo od krku dole akoby mu nepatrilo. Nehýbalo sa, nejavilo žiadne známky života.

„Človeče, musíš niečo urobiť! Tiene predsa neberú deti do rúk len tak! Krič, volaj o pomoc! Len nelež ako drevo! Vždy si zo všetkého dokázal nájsť cestu von, aj z tohto musíš!“ hystericky sa ozýval jeho vnútorný hlas.

„Hej! Kto si?! Nechaj to dieťa!“ počul sám seba ako volá na neznámeho.

Ten sa otočil k nemu. Čo ako sa namáhal, do tváre mu nevidel. Tieň nemal tvár. Namiesto nej na neho zízala čierna diera. Izbu matne osvetlil mesiac, ktorému sa podarilo predrať sa cez mraky nakopené na oblohe. Kúsok biedneho svetla dopadol na tvár dieťaťa. Jeho, dovtedy zmeravené telo, sa začalo triasť hrôzou. To maličké bol on sám! Začal revať ako zmyslov zbavený. Ocitol sa v rukách netvora bez tváre a nedokázal proti tomu nič urobiť. Tieň sa začal hrdelným smiechom diabolsky smiať. Smiech sa postupne vzďaľoval, vzďaľoval, až úplne zmĺkol. Izba sa opäť ponorila do absolútnej tmy a ticha. Oči mu zaliali slzy.

 

 Ilustračný obrázok
Zdroj: Pinterest

 

Lodovic! Lodovic!“ cítil ako ním niekto trasie za plece.

Otvoril oči. Poobzeral sa okolo seba. Žiadny tieň nevidel, len tváre piatich spolubývajúcich mníchov, ktoré sa skláňali nad ním.

„Znova ten sen?“ opýtal sa ho jeden z mníchov.

„Znova, nechápem. Ten istý niekoľko rokov, noc čo noc,“ sťažka si vzdychol a posadil sa.

 

Úryvok z pripravovaného historického románu Dokonalý kvet.

Neobyčajne obyčajné Vianoce

24.12.2020

Zvláštny rok napätia, neistôt a nepredvídaných zmien sa blíži k svojmu koncu. Áno, odrazu nachádzame čas prehodnocovať a zamýšľať sa. Nič nemusíme robiť rýchlo, okolnosti nás prinútili spomaliť. Situácia, v ktorej sme sa nechtiac ocitli, nás nabáda viac ako inokedy byť obozretnými, ohľaduplnými a obrniť sa vysokou dávkou tolerancie a empatie voči iným. Mnohí z [...]

Čiernočierna tma

26.10.2020

„Temnota nemôže vyhnať tmu: dokáže to iba svetlo. Nenávisť nemôže vytlačiť nenávisť: to môže urobiť iba láska.“ Martin Luther King Jr. Premýšľal som, o čom by mohla byť dnešná úvaha. Politika ani súčasná situácia okolo korona šialenstva nie sú témy, ktoré by ma prinútili sadnúť si a zosmoliť niekoľko slov do súvislej zmysluplnej vety. Áno, týka sa ma [...]

Nehľadaj pravdu – pohľad zvnútra (recenzia knihy)

25.10.2020

Keď ma pred niekedy v decembri minulého roku oslovila Zdenka Wenzlová Švábeková, či by som sa nepodujal spolupodieľať sa na jej novej knihe NEHĽADAJ PRAVDU ako redaktor a korektor, vyrazila mi tým dych. Nie preto, žeby som sa na túto ťažkú a zodpovednú úlohu necítil, milujem výzvy a toto bola výzvy z kategórie vysnívaných, ale preto, že poznám Zdenkin štýl písania, [...]

forró, fico, galanta

Člen predsedníctva Aliancie: Pellegriniho podporil len Forró, nie celá strana. Inak sa to čítať nedá

29.03.2024 12:00

Szabolcs Mózes pre Pravdu uviedol, že ich rozhodnutie Krisztiána Forróa zaskočilo.

Jaroslav Naď

Naď: Najväčšou výzvou pre NATO bude odolať dezinformačným útokom

29.03.2024 11:47

Podľahnutie premysleným kampaniam, na ktoré je podľa štatistík Slovensko náchylné, môže podľa Naďa oslabiť celkovú dôveru v NATO a Alianciu samotnú.

mimoriadne1, mim1, zemetrasenie, seizmograf

Juhozápad Grécka zasiahlo pomerne silné zemetrasenie

29.03.2024 11:04

Otrasy bolo cítiť aj na Kréte a v Aténach.

Poľsko, NATO

Odborníci: Jednostranným vyslaním vojakov sa nestane celé NATO účastníkom vojny

29.03.2024 10:25

Na zatiaľ nepublikovanú správu nemeckých odborníkov sa odvoláva agentúra DPA.

juliendan

V knihách je zachytená múdrosť tohto sveta.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 20
Celková čítanosť: 35993x
Priemerná čítanosť článkov: 1800x

Autor blogu

Kategórie