„Nože, no, človeče, kam sa to pcháš? Nevidíš, že tam vzadu už nie je miesto?“ Hromový hlas vyrušil Adama zo snívania. Rozliehal sa po vagóne ako víchrica po tatranských končiaroch. Kolesá nákladného vlaku monotónnym klepotom kolies o koľajnice odpočítavali ďalší a ďalší kilometer svojej trate do neznáma. Čas v jeho vnútri sa akoby zastavil. „Bratku, ja tam […]

Isabelle sa nechápavo pozerala okolo seba. Celá miestnosť sa jej začala točiť. Musela vynaložiť veľa námahy, aby sa udržala na nohách. Privrela oči a zhlboka dýchala. Keď ako tak nadobudla stratenú rovnováhu, začala sa bezcieľne prechádzať po izbe. Pripadala si taká slabá a bezradná. Otvorila chladničku, vybrala z nej malú fľaštičku koňaku, aby ju vzápätí […]

Ležal na drevenej prični pri stene, prikrytý tenkou prikrývkou. Všade okolo neho bola tma. A ticho. Letný dážď svojimi kvapkami vyklepkával smutnú melódiu na okennú rímsu. Kdesi zamrnčalo dieťa. Dieťa? Tu? Zarazil sa. Znova ten istý zvuk. Bolo tam dieťa. Teraz si už bol istý. Otočil hlavu smerom odkiaľ znel hlas. Chvíľku trvalo, kým sa jeho očiam podarilo preniknúť […]

Adamov starý otec, Emanuel, sa prisťahoval do Lipnice Wiełkej, alebo po slovensky do Vyšnej Lipnice, kedysi na začiatku 20. storočia a ako správny Žid, si tam otvoril krčmu. Miestni gorali si najskôr len veľmi opatrne hľadali k nemu cestu, no postupne sa na pohárik ostrého, či vína, alebo len na kus reči zastavila väčšia časť mužskej časti dediny. Po Emanuelovi zdedil […]

Smutná kráčala tichou časťou mesta. Úzka ulička, z oboch strán lemovaná staršími, no pekne upravenými domami, stúpala do mierneho kopčeka. Aký to bol kontrast s centrom mesta, ktoré si žilo svojím vlastným rušným životom. Pod nohami jej vržďal sneh a z oblohy stále padala jedna vločka za druhou. Mala rada zimu a tie biele mokré čudá sneh, ten k nej […]

Advent sa nám prehupol do svojej druhej polovice, zajtra zapálime na adventnom venci tretiu sviečku. Volá sa Priateľstvo. Tento pojem vnímame okolo seba v rôznych podobách. Vždy však znamená to isté. Aristoteles povedal: „Nič nie je v živote tak potrebné ako priateľstvo.“ Všetci po ňom túžime, po skutočnom priateľstve. V poslednej dobe mám veľké šťastie byť […]

Pritiahol si kreslo k oknu, na parapetu postavil hrnček s horúcim čajom a pohodlne sa usadil. Byt na prvom poschodí panelového domu mu poskytoval perfektný výhľad na všetko, čo sa dialo na ulici. Rád pozoroval každodenný ruch, ktorý mu poskytovala. Ľudia sa ako také mravce hmýrili rôznymi smermi. Raz sa ponáhľali zdola hore a potom zhora dole. Občas sa niektorí […]

Nič tak nerozjasní deň dospelého človeka, ako úsmev malého dieťaťa. Možno trochu klišé, ale zažil som to na vlastnej koži. Včera. Mne samotnému nebolo dopriate tešiť sa z úsmevu svojich detí, mne žiadne nehovorí otec alebo dedo. Ťažko som si na to zvykal, ale čas zahojí všetko a ani šibenica tak nebolí, keď slučka prestane omínať na krku.

S akousi posvätnou úctou som odomykala dvere do domu, kde býval môj „otec“. Naposledy som tu bola pred viac ako desiatimi rokmi. Predtým snáď len raz. Zrazu mi ten dom hovoril pani a mne sa triasli ruky, keď som otvorila dvere do miest, kde trávil muž, ktorý mi dal tak veľa do života. Volám sa Dominika Prochotská a včera som sa vrátila do rodnej krajiny po piatich rokoch. […]

„Je skutočne dôležité šíriť posolstvo príbehov, ktoré píšem. Životy detí, žien a matiek nemôžu byť pre nikoho ľahostajné. Hoci žijeme vo vyspelom storočí, kedy sa zdá, že informovanosť tabuizovanej témy je dostatočná, opak je pravdou. Odkrývame veľa, napriek tomu stále nechceme uveriť, že sa niečo zlé deje a to práve za dvermi našich susedov. Je pre nás už […]